Rozhovor s Luciou Remešovou: O obchode, HR, deťoch aj horách

Má za sebou roky skúseností v nábore, vedení pobočky aj budovaní tímu od nuly. Dnes sa v úlohe Business development venuje HR komunite s empatiou, úprimnosťou a jasnou filozofiou: netlačiť, ale hľadať optimálne riešenie. Lucia Remešová hovorí o leadershipe bez škatuliek, o obchode postavenom na dôvere a o rodičovstve ako tréningu flexibility. A keď potrebuje dobiť baterky? Vyráža do hôr – tam, kde je ticho, pokoj a nie je potrebné „ešte niečo stihnúť“.

Luci, tvoja kariérna cesta vedie od náboru cez vedenie tímov až po obchod. Ktorá z týchto etáp ťa najviac formovala – a čo si si z nich odniesla dodnes?

Jednoznačne vedenie pobočky Hays v Brne a expanzia na celú Moravu a Slovensko. Bola to výzva, ktorá ma posunula profesijne aj ľudsky. Budovala som tím od nuly, mala som plnú dôveru vedenia, ale zároveň som si siahla na dno. Nakoniec som úplne vyhorela. Dnes viem, aké dôležité je mať zdravé hranice a udržateľné tempo.

Dnes pracuješ v business developmente. Ako sa v tejto roli cítiš? Čo ťa na obchodnej práci najviac baví a kde naopak narážaš?

Pre mňa je obchod predovšetkým o vzťahoch a hľadaní hodnoty, nie o „tlačení produktu“. Baví ma spoznávať HR komunitu, rozprávať sa s ľuďmi a pomáhať im nájsť riešenie. Najviac ma napĺňa, keď viem, že im môžeme reálne pomôcť. Najväčšou výzvou je asi udržať si úprimnosť aj tam, kde by bolo lákavé sľúbiť viac, než dáva zmysel.

Ako vyzerá úprimný obchod v praxi?

Povieš na rovinu, čo produkt vie a čo nie. Ak niekto hľadá niečo, čo Sloneek nedokáže, poviem to. A keď vidím, že náš softvér naozaj môže pomôcť, idem do toho naplno. Napríklad keď sme zaviedli nové balíčkové riešenie, konečne sme mohli klientom hovoriť presne to, čo dávalo zmysel. Pre mňa je to „honesty sells“.

Materská ťa naučila efektivite. Čo z rodičovstva ti paradoxne najviac pomáha v práci a naopak?

Hlavne schopnosť pustiť perfekcionizmus. Naučila som sa fungovať v režime „80 % stačí“ – a je to v poriadku. Aj v práci. Nedá sa ísť stále na 100 %. A tiež flexibilita: keď mi manžel zavolá, že nestíha škôlku, jednoducho to zariadim. Práca sa prispôsobí životu, nie naopak.

Ako podľa teba vyzerá dobrý leadership v praxi?

Neexistuje univerzálny prístup. Dobrý líder vie, že každý člen tímu je iný. Niekto potrebuje viac vedenia, iný úplnú voľnosť. Kľúčové je počúvať a prispôsobiť štýl vedenia konkrétnym ľuďom. A nehrať sa na vševediaceho. Najhorší šéf je ten, ktorý si myslí, že vie všetko.

Dnes sa veľa hovorí o work-life balance. Ty však hovoríš, že „balans je blbosť“. Ako si nastavuješ hranice?

Namiesto rovnováhy si nastavujem priority. V niektorých týždňoch dám viac deťom, v iných viac práci. A opäť – je to v poriadku. Upratovanie na 80 %, pracovný výkon na 80 %, život na 80 %. Je to oslobodzujúce. A paradoxne efektívnejšie než snaha byť všade na 100 %.

Sloneek je HR aplikácia. Aké je to byť v tíme, ktorý vytvára produkt pre HR komunitu, a pritom byť sama jej súčasťou?

Je to prirodzené. Po rokoch v HR sa v tejto komunite cítim ako doma. A keď viem, že náš produkt HR ľuďom naozaj pomáha – napríklad tým, že im ušetrí večery strávené nad Excelom – dáva mi to hlboký zmysel. Rozprávam sa s tými istými ľuďmi, len o inom nástroji.

Čo ti v tvojej práci dáva najväčší zmysel?

Teší ma, že sa konečne viac zapájame do komunitných a networkingových akcií. HR komunita sa za posledné roky neuveriteľne otvorila a byť jej súčasťou je pre mňa radosť. Offline kontakt je nenahraditeľný. Zistíš, čo ľudí trápi, čo riešia, čo je pre nich dôležité.

Čo ťa naučil obchod o ľuďoch a čo HR o obchode?

Obe disciplíny sú o vzťahoch, dôvere a autentickosti. Z HR som si do obchodu preniesla schopnosť empatie, počúvania a porozumenia potrebám druhých. A obchod ma naučil, že je v poriadku povedať nie, keď to jednoducho nesedí.

Ako vyzerá tvoj ideálny voľný čas? Máš guilty pleasure alebo rituál, ktorý ti pomáha vypnúť?

Niekedy jednoducho potrebujem nič nerobiť. Ľahnúť si, pustiť si seriál, naliať si pohár vína – proste vypnúť. Inokedy ma nabíjajú hory, záhrada alebo práca okolo domu. Dôležité je mať čas len pre seba, bez výčitiek. A nebyť stále v režime „ešte niečo musím“.

Navštívila si množstvo miest. Ktoré destinácie boli pre teba profesijne alebo ľudsky najzaujímavejšie?

Jednoznačne India. Strávila som tam rok, pracovala v marketingu a obchode a viedla školenia. Bol to kultúrny šok aj životná škola. Naopak Fínsko, kde som študovala na Erasme, vo mne zanechalo obrovský pokoj. A práve tam by som sa chcela vrátiť s deťmi, ukázať im tú prírodu a úplne iné životné tempo.

Kam sa chystáš na dovolenku tento rok? A ako vlastne vyzerá tvoja ideálna oddychová destinácia?

Teraz vyrážame s rodinou do Krkonôš. Milujem hory – to ticho, pohyb, čerstvý vzduch. Dlho sme nikde poriadne neboli, tak chceme s deťmi znovu objaviť radosť z chodenia. A keby sa dalo, hneď by som pridala aj Taliansko, ktoré s manželom zbožňujeme. V lete more, v zime lyže. Ale keby som si mala vybrať medzi plážou a horami? Vždy vyhrajú hory.