Zdravie zamestnancov ako základ angažovanosti: Ako predchádzať vyhoreniu a budovať udržateľnú firemnú kultúru
V posledných rokoch sa čoraz viac firiem začína aktívne zaujímať o wellbeing zamestnancov a o meranie ich angažovanosti. Wellbeing však neznamená len moderné benefity alebo oddychové zóny v kancelárii. Kľúčové je systematické a dlhodobé vytváranie podmienok na duševné aj fyzické zdravie ľudí. Nielen preto, že chceme, aby sa cítili dobre – ale predovšetkým preto, že zdravý zamestnanec je motivovanejší, výkonnejší a dlhodobo stabilnejší.
V dynamickom a neustále sa meniacom prostredí dnes nestačí mať v tíme len šikovných ľudí. Ak si chceme udržať vysokú angažovanosť, výkon a lojalitu, musíme im ponúknuť viac než len „dobrú prácu“. Potrebujú prostredie, kde sa cítia bezpečne, zmysluplne a kde majú podporu. Práve preto sa wellbeing a psychologická bezpečnosť stávajú nevyhnutnými predpokladmi angažovanosti.
Čo je psychologická bezpečnosť?
Psychologická bezpečnosť znamená, že sa členovia tímu cítia dostatočne komfortne na to, aby mohli otvorene hovoriť o svojich nápadoch, chybách či obavách – bez strachu z odmietnutia, zosmiešnenia alebo negatívnych následkov.
Aký má súvis s angažovanosťou?
Angažovanosť nie je o spokojnosti so mzdou či benefitmi. Ide o stav, keď ľudia do práce prinášajú energiu, emócie aj nápady. Angažovaní zamestnanci sa zaujímajú o výsledky, inovujú, zostávajú lojálni a prirodzene posilňujú pozitívnu firemnú kultúru. Čo ich spája? Cítia sa vypočutí, videní a v bezpečí.
Zamestnanec, ktorý:
- má priestor vyjadriť sa bez obáv,
- vie, že jeho duševné zdravie je rešpektované a chránené,
- dôveruje svojmu vedeniu a tímu,
je prirodzene viac angažovaný. Investícia do wellbeingu a psychologickej bezpečnosti preto nie je „mäkká HR téma“ – je to základná stratégia rastu, stability a udržateľného leadershipu.
Prečo je wellbeing viac než ovocie v kuchynke
Wellbeing sa netýka len zdravej stravy alebo športových benefitov. Ide o komplexnú rovnováhu fyzického, psychického a emočného zdravia. Zamestnanci, ktorí cítia podporu v oblasti duševného zdravia, majú:
- nižšiu mieru stresu a riziko vyhorenia,
- vyššiu mieru motivácie a lojalitu,
- väčšiu ochotu preberať zodpovednosť a rozvíjať sa.
Skutočný wellbeing nie je jednorazová iniciatíva, ale dlhodobá stratégia. Ak ste pod dlhodobým tlakom, vaše priority sa denne menia a pracujete do noci – stačí vám ako forma oddychu jeden wellness víkend alebo hodina jogy? Pravdepodobne nie.
Začnite od seba: Keď telo hovorí „dosť“
Stres, chaos v prioritách, tlak na výkon, multitasking či nejasné zadania – to všetko prispieva k dlhodobému psychickému napätiu, únave a frustrácii. Chronický stres má pritom vplyv nielen na psychiku, ale aj na fyzické zdravie. Objavujú sa poruchy spánku, tráviace ťažkosti, bolesti chrbta, oslabená imunita či iné psychosomatické prejavy.
Tieto stavy sa následne prejavujú aj v pracovnom výkone: znížená koncentrácia, viac chýb, úbytok kreativity, nižšia motivácia a neochota preberať zodpovednosť. Výsledkom je pokles angažovanosti.
Každý jednotlivec musí začať od seba. Už len samotné uvedomenie si, že „niečo nie je v poriadku“, je veľmi dôležité. Potom to treba pomenovať a riešiť – čím skôr, tým lepšie. Ideálne v rozhovore s nadriadeným, ktorý by mal vytvárať bezpečné prostredie aj na takéto citlivé témy a následne konať.
Stres je nákazlivý – aj v rámci firemnej kultúry
Vyhorenie a stres nezasahujú len jednotlivcov. Ovlplyvňujú aj tímovú spoluprácu, atmosféru na pracovisku a celkovú firemnú kultúru. Komunikácia zlyháva, objavuje sa pasivita alebo konfliktné správanie, mizne dôvera a otvorenosť. Ak sa tieto problémy neriešia včas, môžu sa stať normou a znižovať výkon celého tímu.
Lídri, ktorí sú sami preťažení a bez podpory, ťažko dokážu vytvoriť prostredie dôvery a psychologického bezpečia – a práve to sú základné piliere angažovanosti.
Čo môže firma robiť?
Ak z prieskumov angažovanosti alebo z iných foriem spätnej väzby (rozhovory, focus groups) vyplýva zvýšený stres, vyhorenie alebo preťaženosť – je čas konať. A nie jednorazovo, ale systematicky.
1. Nehaste, keď už horí – zmeňte podmienky.
Nestačí ponúknuť ovocie či rannú jogu, ak sa ľudia po ich skončení vrátia späť do systému, ktorý ich vyčerpáva. Miesto riešenia dôsledkov sa zamerajte na príčiny. Pozrite sa na organizáciu ako celok: kultúru, štýl vedenia, spôsob plánovania, komunikácie aj nastavenie očakávaní.
2. Začnite s lídrami.
Zdravá firma začína u zdravého leadershipu. Lídri nastavujú smer, tón komunikácie aj pracovný štýl. Ak sú sami preťažení, zahltení úlohami a bez podpory, tento chaos sa prenáša na celý tím. Aj najmotivovanejší ľudia časom vyhoria. Preto je potrebné viesť s lídrami otvorený dialóg o kapacitách, prioritách a psychologickej bezpečnosti. Pomôžte im vytvoriť si návyky, ktoré podporujú výkon aj dlhodobú udržateľnosť.
3. Pracujte na systémových zmenách.
Firemná kultúra sa nezmení jedným workshopom. Wellbeing si vyžaduje vedomú prácu so štruktúrou firmy, podporou lídrov a ochotu meniť dlhoročné návyky zamerané len na výkon. Odmenou je prostredie, kde sa ľudia cítia bezpečne a kde majú priestor rásť.
4. Poskytnite prístup k reálnej podpore.
Popri systémových zmenách zamestnancom sprístupnite aj konkrétnu pomoc – psychologické poradenstvo, programy zvládania stresu, možnosť pohybu, flexibilný pracovný čas či vzdelávanie v oblasti duševného zdravia. Tieto nástroje samy o sebe nestačia, ale v kombinácii so zmenou systému sú veľmi účinné.
5. Sledujte dáta a konajte.
Prieskumy angažovanosti či wellbeing dotazníky majú zmysel len vtedy, ak sa podľa nich prijímajú konkrétne opatrenia. Nestačí mať čísla – treba ich analyzovať, diskutovať s ľuďmi a hľadať riešenia. Ak vám ľudia odchádzajú kvôli vyhoreniu alebo výkonnosť tímov klesá pre pretrvávajúce napätie, konajte skôr, než sa situácia výrazne zhorší a ohrozí nielen vaše ciele, ale aj kultúru či reputáciu značky.
6. Poraďte sa s odborníkmi
Existuje viacero odborníkov, ktorí sa špecializujú na wellbeing a leadership koučing. Jednou z efektívnych metód je somatický koučing – prístup, ktorý pomáha ľuďom lepšie vnímať signály tela, pracovať s napätím a znovu sa spojiť so sebou samým. Na Slovensku a v Českej republike sa tejto metóde venuje Alena Porubská, ktorá okrem individuálnych sedení vedie aj prednášky a workshopy pre firmy. Ďalšou odborníčkou je Zuzana Reľovská, ktorá sa venuje koučingu lídrov. Sama si prešla vyhorením a dnes pomáha manažérom vo firmách rozpoznať príznaky vyčerpania a vytvárať zdravšie štýly vedenia.
Záver
Zamestnanec, ktorý sa cíti psychicky aj fyzicky dobre, má bezpečné vzťahy v tíme a cíti zmysel vo svojej práci – taký človek je prirodzene angažovaný, preberá zodpovednosť, hľadá riešenia a prináša inovácie.
Ak chceme budovať udržateľnú výkonnosť a pevnú firemnú kultúru, musíme začať od toho, ako sa naši ľudia cítia – a aktívne pracovať na tom, čo s tým robia oni sami aj čo robíme ako firma my.
