Z kancelárie ku Golden Gate: Príbeh Anny Chocholoušovej, ktorá háčkuje budúcnosť HR
Čo sa stane, keď sa naša HR-istka Anička rozhodne na chvíľu pracovať zo San Francisca? Vznikne ideálny mix ranných hovorov s Európou, sústredenie na procesnú stránku HR a inšpirácia z AI eventov. V Sloneeku prepája HR prax s vývojom samotnej HR aplikácie, stará sa o ľudí, procesy aj firemnú kultúru – a vďaka ceste za oceán priniesla aj čerstvý pohľad na to, ako sa HR robí inde. V rozhovore sme sa rozprávali o tom, čo všetko sa dá riadiť na diaľku, aké je byť HR-istkou v HR tech start-upe a prečo je niekedy dôležité mať po ruke háčik.
Anička, ako si začala pracovať pre Sloneek? Bol to „match made in HR heaven“ alebo osudové odporúčanie od známeho?
To bol asi naozaj match made in HR heaven. Ale ako to celé vzniklo? Pracovala som vtedy pre Presto Ventures – VC fond, ktorý v minulosti podporil Sloneek. No a práve tam som sa prvýkrát stretla s Milanom Ratajom a Filipom Lukáčom. Keď som potom riešila, čo ďalej v kariére, opäť sme na seba narazili. A to bol ten správny moment. Oni niekoho hľadali. A ja tiež.
Nástup do práce pre Sloneek bol pre mňa ako „Match made in HR heaven“
Takže ste sa jednoducho niekde stretli?
Hej. Už vtedy som im pomáhala vybavovať rôzne záležitosti, pretože som v Preste mala na starosti administratívu, rovnako ako dnes v Sloneeku. Navyše sme sa vídali na rôznych večierkoch pre zakladateľov, kde som tie akcie organizovala. Takže sme boli v kontakte už predtým, len som vtedy riešila veci z druhej strany barikády.
Čo ťa na roli HR-istky pre HR aplikáciu vlastne najviac baví? Nie si niekedy profesijne deformovaná?
Rozmýšľam, či som profesijne deformovaná. Ale rola HR-istky pre HR aplikáciu je super, pretože je to niečo, čo je ti blízke, čo používaš, máš k tomu nejaký vzťah.
Tu si môžem ako prvá siahnuť na veci, ktoré sa chystajú, ktoré sa vyvíjajú, a byť priamo pri zdroji. Takže je to absolútne skvelé.
Aj keď som z HR, rada sa zaujímam o našu aplikáciu a myslím, že sa už veľmi dobre orientujem aj v technických aspektoch. Jednoducho vďaka svojej profesii mám k tomu naozaj blízko a dokážem vidieť reálny dopad a benefity. To je asi rozdiel oproti práci v bežnej IT firme.
Človek si oveľa lepšie predstaví, čo tá aplikácia robí a čo chceme dosiahnuť. V konečnom dôsledku je to teda oveľa jednoduchšie.
Ako vyzerá tvoj bežný pracovný deň – najmä teraz, keď pracuješ z úplne iného časového pásma v San Franciscu?
Som typ človeka, čo rád chodí do kancelárie. Takže keď som doma v Prahe, musím ráno vynaložiť špeciálne úsilie a dopraviť sa cez pol Prahy do kancelárie v Dejviciach.
Podľa toho, v akej fáze mesiaca sme, sa venujem aktivitám, ktoré s tým súvisia. Ak práve riešim nábor, pohovory zaberú veľa času.
Čo sa týka práce zo San Francisca, je to tu časovo určite zaujímavejšie. Obzvlášť keď sledujem, aký rytmus majú IT-čkári z inej firmy, napr. z Keboola, s ktorými som v coworku.
Vstaneš a vybavíš prvé úlohy, ktoré začínajú už o pol siedmej ráno miestneho času. Takže spravíš hovory s Európou, potom si často ešte na chvíľu ľahneš. A potom máš celý dlhý deň, kedy ťa nikto neruší.
Na čom teraz v HR oblasti najviac pracujete? Čo ťa aktuálne najviac teší alebo baví?
Tým, že moja štandardná práca je naviazaná na ľudí, s ktorými sa teraz kvôli posunu veľmi nestretávam, venujem sa viac procesným veciam. Pripravujem teambuilding, kariérny web, skrátka veci, na ktoré nemusím byť fyzicky s vami.
Teambuilding nie je len o tom, že tam niečo zjeme a všetci budú mať kde spať. Ale aj o aktivitách. Minulý rok sme riešili hodnoty, tento rok to chceme urobiť inak a pripraviť niečo smerom k feedbacku.
Čo ťa na práci v HR pre Sloneek najviac baví?
Mňa na HR práci vlastne baví všetko. Zdá sa mi, že je to veľmi zaujímavý mix hardskills a softskills. Potrebuješ byť dobre softskillovo vybavený, ale zároveň je veľa vecí veľmi procesných – musíš mať nejaké znalosti, vedieť čo a ako, a potom to celé vedieť prepojiť. Tak, aby to dávalo zmysel a ľuďom vo firme to naozaj niečo prinášalo.
V čom ti Sloneek ako produkt a firma dávajú zmysel? Máš pocit, že vďaka svojej práci naozaj ovplyvňuješ prostredie iných firiem?
Myslím si, že sme teraz so Sloneek Intelligence veľmi popredu. Nikde inde som zatiaľ nevidela systém, ktorý by toto už používal. Tu v USA veľa ľudí používa iný známy HR systém, ale ten proste nie je taký dobrý.
Keď sa bavíme o firemnej kultúre, ako by si opísala Sloneek DNA?
To bude znieť ako klišé, ale Sloneek DNA je veľmi rodinná. Strašne sa mi páči, ako sa Milan a Filip správajú ako rodina. A tak sa k nim aj správaš, môžeš za nimi kedykoľvek prísť a niečo riešiť. Je to úprimné a ľudské.
Čo by si povedala, že je tvoja „superpower“?
Podľa mňa je moja superpower to, že sa viem veľmi rýchlo naladiť na ľudí okolo seba.
Vieme, že miluješ reality show, pub kvízy aj bizarné zákutia internetu. Čo je tvoje aktuálne „guilty pleasure“?
Teraz je moje guilty pleasure písanie fanfiction z prostredia hry Horizon Zero Dawn.
To znie skvelo. Budeš to niekde vydávať?
Asi áno. Už som pri tom strávila toľko času, že by bola škoda to nespraviť. Aby som sa trochu hecla a potrénovala, píšem to, samozrejme, v angličtine – nech mám aj international publikum. Príbeh už mám konečne odladený, momentálne som zhruba v polovici. Mám asi 60 kapitol a stále ešte dolaďujem pomocou AI nástrojov logiku, návaznosti a podobne.
O čom je tvoja fanfiction?
Fanfiction je v podstate príbeh, ktorý napíšeš na základe nejakej hry, seriálu alebo filmu. Napríklad 50 odtieňov sivej pôvodne vzniklo ako fanfiction Twilightu. V tej mojej sa sústredím na éru, keď boli vedci zavretí v bunkroch a pracovali na terraformovacom systéme. A samozrejme… je tam aj láska, zrada a kopec drámy.
Keď si chceš oddýchnuť od HR tabuliek, čo najčastejšie robíš?
Playstation, spoločenské hry a pub kvízy. V pub kvíze sme dokonca vyhrali v našej obľúbenej krčme! A náš tím sa pravidelne drží v top 30 v Prahe.
Teraz v júni idem natáčať vedomostnú súťaž Kvíz, Please! Show, ktorá bude na jeseň v televízii Relax.
A okrem toho ma teraz dosť baví háčkovanie. Háčiky som si vzala aj do lietadla. A tiež som si v USA nakúpila kopu priadze a vybavenia, ktoré u nás nie je k dostaniu.
Keby si mala usporiadať ideálny teambuilding v štýle reality show, aký formát by to bol?
Rozhodne Zradcovia! To je reality show na Prime, taká Mafia/Mestečko Palermo na steroidoch. Dokonca zvažujem, že sa do toho prihlásim.
Zradcovia sú unikátni v tom, že je medzi vami niekto, kto ide proti ostatným, ale zároveň s nimi musí spolupracovať, aby priniesli peniaze do banku. A tá paranoja, že niekto v úvodzovkách kazí firemnú kultúru a ty sa snažíš zistiť, kto to je a ako sa ho zbaviť… To je skvelé.
Aké je to žiť a pracovať v Amerike, hoci len na mesiac? Čo ťa tam milo prekvapilo a čo ťa naopak šokovalo?
Ten časový posun je nepríjemný. Ale zároveň vďaka nemu mám priestor na sústredenie, nikto ma neruší a môžem sa venovať dlhodobejším úlohám. Jasné, niekedy sa mi sústredí horšie, lebo vonku láka milión vecí, ale na druhej strane si môžem prácu krásne naplánovať.
A čo ma šokovalo? Nie som tu prvýkrát. Takže obrie porcie, obrie autá a obrie sladkosti ma tentokrát nechali v pokoji.
Ale čo je fakt super, je Amazon Delivery. Objednáš si a na druhý deň ti to kuriér jednoducho hodí za plot. Zazvoní, hodí a ide. Po prílete sme hneď šli do Vegas – to bol zážitok! Samozrejme sme nahádzali pár dolárov do automatov. Vyhrala som asi 48 dolárov.
Cestuješ rada – máš nejaké miesto, ktoré ťa úplne očarilo? A je niečo, čo ti naopak na cestách chýba z domova?
Samozrejme, že rada cestujem. A ironicky, na to že nemám veľmi rada zimu, tak ma očarilo Fínsko.
Bola som na severe aj juhu a oboje má svoje čaro. Na severe je viac pokoja, ale v zime je tam neustále tma. Zato v lete je stále svetlo. A Helsinki dole na juhu sú skvelé mesto.
A Fíni sú strašne v pohode. Majú radi osobný priestor a správajú sa prirodzene. Nemajú potrebu hneď každého objímať ako tu v Amerike. Povahovo sú nám podľa mňa dosť podobní.
No a čo mi chýba? Chlieb.
A čo ma ešte prekvapilo? Tu v San Franciscu a všeobecne v Kalifornii môžu jazdiť autonómne autá. Normálne si objednáš taxi a príde Jaguar bez vodiča, naloží ťa a odvezie, kam potrebuješ.
Máš nejaký lifehack, ako si udržať energiu pri práci na diaľku?
Niekedy úplne stačí zmena prostredia. To by ti potvrdil aj David, že mu stačí zmeniť okolie a hneď pracuje inak.
A tu to funguje podobne. Som v dome s chalanmi z Kebooly, ktorí si riešia svoje veci, majú svoje cally… Takže vidíš, čo robia druhí, môžeš sa o tom porozprávať. Je to ako byť v kancli, len s inou firmou.
Má to svoje výhody – máš pokoj, nikto ťa neruší. Ale na druhej strane, keď chceš niečo rýchlo vyriešiť, musíš čakať. Napíšeš na Slack a dúfaš, že za 9 hodín sa ti druhý človek ozve späť.
